Scéna.cz 

Petra Špalková ako Jana v Divadle v Řeznické

V Divadle v Řeznické uviedol v novembri 2002 režisér Štěpán Chaloupka, inscenáciu hry francúzskeho dramatika Jeana Anouilha Rómeo a Jana. Moderná parafráza mýtu staršieho ako Shakespeare, sa s „klasickou“ témou pohráva až do krajnosti. Po jazykovej stránke do popredia výrazne vystupujú ostré predely medzi jazykom čistej poézie dvadsiateho storočia a len tak odsypávajúcou rečou bežného dňa, ktoré Anouilh celkom nebadane miesi dohromady. Kontrastné a niekedy ťažko pochopiteľné či uchopiteľné sú i premeny v myslení a konaní postáv, hlavne tam, kde tieto zmeny v správaní vychádzajú z poézie jazyka a lásky. Ináč je dej vcelku jednoduchý a jeho ťažisko leží v riešení absolútneho konfliktu Lásky medzi Frederikom a Janou, to jest medzi Rómeom a Júliou, alebo ešte ináč, medzi Davidom Švehlíkom a Petrou Špalkovou.

Je v tom ale menší háčik. Rómeovský part totižto výrazne bledne pri úlohe, akú v hre zohráva Jana. Ona je osou, cez ktorú prechádzajú všetky doležité väzby deja, ona je najväčšia komplikácia a zároveň najväčšie potešenie, aj pre oko divákovo. Konflikt sa tým pádom presúva medzi Janu a Janu a Davidovi Švehlíkovi ostáva len póza rozpáleného, mierne výbušného a hlavne, nič nechápajúceho mladíka. Je to veľká škoda, lebo po vynikajúcom Donovi Quijotovi alebo veliteľovi hasičov v DISKu, by Švehlík určite prijal a zvládol viac.
Za pozornosť stojí i hlučný živel otca v podaní Zdeňka Duška alebo vyšinutý Janin brat Lucien (Jiří Ployhar). Ten reprezentuje prvotriedneho paroháča z vlastného presvedčenia, nie nepodobného tomu z Crommelynckovej hry Veľkolepý paroháč. Frederikova matka (Radka Fidlerová) je pre celkové vyznenie inscenácie potrebná asi tak, ako matka Rómeova v Shakespearovi. Posledná a prvá z postáv Júlia (Monika Zoubková), je chuderka predurčená pánom autorom k nepeknému utrpeniu, ktoré začína zistením, že jej snúbenec sa zamiloval do jej nenávidenej sestry a končí niekde pri jeho opätovnom návrate k nej, v už ale pozmenenej a poznamenanej podobe, čo tiež nie je práve dôvodom na oslavu.

V konečnej podobe inscenácia ale trpí viacerými nedostatkami, medzi ktoré patrí i neurčitá a „nehrajúca“ scéna, ale hlavne nevyužitie potenciálu inšpirujúceho a poetického textu, na ktorom je postavený jej zmysel.

Jean Anouilh: Romeo a Jana
Překlad Daniela Jobertová, režie Štěpán Chaloupka, scéna Jan Dušek, kostýmy Petra Krčková, hudba Radůza, dramaturgie Klára Novotná.
Hrají: P. Špalková, D. Švehlík, R. Fidlerová, Z. Dušek, M. Zoubková, J. Ployhar, Z. Loníček.