zvláštní poděkování
Quantcom.cz

Skvelý, skvelý Barbier!

Z inscenace Lazebník Sevillský

autor: archiv divadla   

Keď Státní opera Praha nasadzovala Barbiera zo Sevilly, bola nepochybne vedená snahou doplniť repertoár o kus, ktorý bude jeho dlhodobou súčasťou. Mohli tak vzniknúť obavy, že dielo bude predovšetkým remeselne dobré, s jednoduchým aranžmán. Režisér Martin Otava tieto obavy nenaplnil. Barbiera inscenuje ako svieže dielo, plné iskrivého a živého humoru. Ján Zavarský mu navrhol vtipnú scénu, ktorej dominantou je Bartolov dom v tvare vajíčka a naddimenzovaná mreža – plot, pozdĺžne deliaci javisko na dve časti, ulicu a záhradu. Úsilím režiséra je, aby presne podľa libreta a celkom v duchu hudby tvoril scénickú akciu a budoval plnohodnotné postavy. Obe sa mu podarilo viac než veľmi dobre. Na javisku sa to neustále hemží vtipnými obrazmi, pričom vtip tu cele vyplýva len a len z opery samotnej!

Energický zápal a radosť badať i na každom z interpretov. Václav Sibera stavia Figara ako narcistného bonvivána, ktorý nikdy nestráca dobrú náladu. (Pričom motívom narcizmu režisér len doslovuje jeden Figarov rys, ktorý je už u Rossiniho.) Sibera neohromil len bezprostredným hereckým prejavom, ale i technickou vyspelosťou a precióznosťou. S ľahkosťou si strihol i kavatínu z 1. dejstva, a to pri značných režisérových nárokoch. Ladislav Neshyba dokonale využíva sebe vlastné komediálne nadanie, no zároveň neskĺzava do šarže, ale odvažuje sa s režisérom hľadať nového Bartola (iného akého spieva napríklad v Bratislave). Tu ide o zbohatlíka, zariaďujúceho si s patričným nevkusom vilu, ktorú by rád ozdobil aj mladou gazdinou. Šelmovskú Rossinu dokonale stvárnila Ludmila Vernerová – hrá ju ako koketu, ktorá si osvojila rozkošné maniere aj napriek prísnemu pestúnovmu dohľadu. Hlasovým prejavom akoby naznačenú charakteristiku dokladala. Jej soprán sa krištáľovo a bez obtiaží zaperlil i vo výškach. Z ústrednej štvorice nepresvedčil Martin Šrejma ako Almaviva. Snažil sa spievať príliš štylizovane, ale o hlasový posun sa mohla zaslúžiť aj momentálna indispozícia. Pochvalu si tentokrát zaslúži i zbor, ktorý bol zospievaný a zároveň pohybovo skvelý. Avšak hlavnú zásluhu na hudobne kvalitnom predvedení má nepochybne taliansky dirigent Enrico Dovico, ktorý s orchestrom aj sólistami vykonal veľký kus práce. Na spevákoch sa to okrem iného prejavilo mimoriadnou starostlivosťou o správnu výslovnosť a artikuláciu, na orchestri vyváženou hrou, aj keď sa celkom chýb nevyvaroval.

17.10.2005 00:10:13 Rudo Leška | rubrika - Recenze

Časopis 19 - rubriky

Archiv čísel

reklama

Bastard (Městské divadlo Brno)

Časopis 19 - sekce

DIVADLO

Bílá Voda míří na prkna naší první scény

Jana Pidrmanová (Evarista), Magdaléna Borová (Žofia Burdová)

Činohra národního divadla chystá dramatizaci románu Bílá voda od spisovatelky Kateřiny Tučkové. Premiéra 9. kv celý článek

další články...

HUDBA

Hudební tipy 19. týden

Bulat Okudžava

Alicia Keys: Live in LA
Komorní a zároveň emocemi prodchnuté vystoupení jedné z nejosobitějších a nejorigin celý článek

další články...

LITERATURA/UMĚNÍ

Film na motivy povídek Oty Pavla

Smrt krásných srnců

Smrt krásných srnců
Český film Karla Kachyni, od jehož narození minulý týden uplynulo 100 let, na motivy po celý článek

další články...