Scéna.cz 

Opera Národného divadla otvárala koncertne

V Národnom divadle sa zrejme stáva príjemnou tradíciou započínať sezónu operného súboru otváracím koncertom, ktorému sa divadlo snaží vtlačiť pečať výnimočnosti – ten minulý osobitou dramaturgiou založenou na českej, i menej známej hudbe, ten dnešný z 11. 9. 2008 predovšetkým osobou pozvanej sopranistky Maijy Kovalevskej. Hoci dramaturgicky nie príliš zovretý (zostavovaný predovšetkým s ohľadom na repertoár umelkyne), predsa v pestrej palete ponúkol i také perličky, ako Berliozov Benvenuto Cellini alebo Pucciniho Víly. Cellini nebol v Národnom divadle uvedený už desiatky rokov, Víly nikdy. Isto by bolo načim počuť tieto diela v nových inscenáciách – a platí to najmä o Berliozovom majstrovskom diele. Ako minule, i tento rok dostal priestor za pultom k dispozícii Tomáš Netopil, energický, nedávno dezignovaný šéfdirigent opery ND (s účinnosťou od budúcej sezóny), ktorého mladistvý zápal pre vec však nie celkom prenikal i na hráčov. Hoci celkovo bola hra orchestru koncentrovanejšia než tomu obvykle býva (obzvlášť v medzihre z Pucciniho Víl a v predohre k Bizetovej Carmen), predsa len má orchester stále veľké rezervy a bude tu ešte treba mnoho práce.

Najväčší záujem pochopiteľne pútala lotyšská sopranistka Maija Kovalevská, žnúca už vo svete prvé plody svojej sľubne sa rozvíjajúcej kariéry (mimoriadny ohlas si vyslúžila najmä ako Teresa v Berliozovom Cellinim v Salzburgu roku 2007). Hoci sama inklinuje k lyrickému repertoáru, jej hlas so značným volumenom je univerzálnejší, schopný i dramatického oboru. K tomu sa pridáva osobitná temná farba, ktorá sa síce s lyrickejšími rolami (Tatiana, Mimi) celkom nesnúbi, je to ale skôr záležitosťou individuálneho vokálneho vkusu. Za vrchol jej pražského vystúpenia osobne považujem áriu Teresy Ah, que l’amour z Benvenuta Celliniho a pucciniovský prídavok – Laurettino vrúcne O mio babbino caro z opery Gianni Schicchi. Škoda je hádam len to, že sa hralo pred poloprázdnym hľadiskom.

Národné divadlo teda pripravilo večer, ktorého kvalita by mala byť pomyseľnou latkou, pod ktorú by hudobná interpretácia na prvej scéne nemala skĺzavať – uvidíme ako sa bude mladým dirigentom, pozvaným túto sezónu k štúdiu nových inscenácií, dariť udržiavať kondíciu orchestra. Náprava je totiž nevyhnutná.